Lernu Esperanton! 理論的に作られた国際共通語エスペラントを学びませんか

源氏35「若菜下」(55) Juna Verdaĵo B (55)

源氏35「若菜下」(55) Juna Verdaĵo B (55)

  • 源氏物語 第35帖 若菜下 (55)
  • Juna Verdaĵo B (55), el Rakontaro Genĝi

     - 


35wakb055.jpg

  • エスペラント訳 esperanta traduko
    • Vi jam vidis min en malaltranga, kaj tio hontigas min senfine; tial mi ne plu aŭdacos esti kulpa tre peze."
        Laŭ tiaj daŭrigitaj vortoj ŝi eksciis, ke la nekonato estas Denta Kverko. Ŝi timis eksterordinare, kaj tute ne povis respondi.
        "Tute nature, ke vi timas. Sed ekzistas antaŭaj ekzemploj kiel nun. Se vi staros tiel ekstersupoza kaj senkompata, mi estus tre melankolia, kaj havus kuraĝon persisti al vi plu. Riproĉu min per via voĉo nur 'kompatinda junulo', kaj mi eliros, aŭdinte ĝin."
        Li alparolis ŝin ĉiel. Li supozis ŝin de malproksimo antaŭe, ke ŝi estos digna persono, al kiu li sentos memhonton ĉe ekvido, tial li nur volis ŝian aŭskultadon al lia peco da sopiro, sed ne amorecan agon. Jen fakte, renkontinte, ŝi ne ŝajnis tro majesta kaj hontiga, sed ĝentila kaj ĉarma, kaj la freŝa figuro montriĝis tre nobla, simile al neniu. Li perdis sian kleran sinregan koron, kaj konfuzite deziris forpreni la trian princinon ien ajn; ankaŭ li mem forviŝu trajton kaj vivu, tute evitante la socion.
        En la ne profunda sonĝo post seksumado, ĉarme miaŭante venis la kato, kiun nutris Denta Kverko dume. Li kunprenis ĝin por donaci al ŝi, sed kial li redonacu ĝin al ŝi? ... tiam li vekiĝis de la sonĝo, kaj suspektis, kial li vidis tian vizion.
        La princino estis ŝokita pro la procezo, kaj ne sciis, ĉu ŝi estas en realo. Ŝi dronis en malĝojo, korpremite.

  • 原文 originala japana teksto
    • かくおほけなきさまを御覧ぜられぬるも、かつはいと思ひやりなく恥づかしければ、罪重き心もさらにはベるまじ」
      と言ひもてゆくに、この人なりけり、と思すに、いとめざましく恐ろしくて、つゆ答へもしたまはず。
       「いとことわりなれど、世に例なきことにもはベらぬを、めづらかに情なき御心ばへならば、いと心うくて、なかなかひたぶるなる心もこそつきはべれ。あはれ、とだにのたまはせば、それを承りてまかでなむ」
      と、よろづに聞こえたまふ。
       よその思ひやりはいつくしく、もの馴れて見えたてまつらむも恥づかしく推しはかられたまふに、ただかばかり思ひつめたる片はし聞こえ知らせて、なかなかかけかけしき事はなくてやみなん、と思ひしかど、いとさばかり気高う恥づかしげにはあらで、なつかしくらうたげに、やはやはとのみ見えたまふ御けはひの、あてにいみじく思ゆることぞ、人に似させたまはざりける。さかしく思ひしづむる心もうせて、いづちもいづちも率て隠したてまつりて、わが身も世に経るさまならず、跡絶えてやみなばや、とまで思ひ乱れぬ。
       ただいささかまどろむともなき夢に、この手馴らしし猫のいとらうたげにうちなきて来たるを、この宮に奉らむとてわが率て来たると思しきを、何しに奉りつらむ、と思ふほどに、おどろきて、いかに見えつるならむ、と思ふ。
       宮は、いとあさましく、現ともおぼえたまはぬに、胸ふたがりて思しおぼほるるを、

a:1906 t:1 y:0

コメント



認証コード1339

コメントは管理者の承認後に表示されます。

powered by Quick Homepage Maker 4.91
based on PukiWiki 1.4.7 License is GPL. QHM

最新の更新 RSS  Valid XHTML 1.0 Transitional