Lernu Esperanton! 理論的に作られた国際共通語エスペラントを学びませんか

源氏35「若菜下」(62) Juna Verdaĵo B (62)

源氏35「若菜下」(62) Juna Verdaĵo B (62)

  • 源氏物語 第35帖 若菜下 (62)
  • Juna Verdaĵo B (62), el Rakontaro Genĝi

     - 


35wakb062.jpg

  • エスペラント訳 esperanta traduko
    • Ĉu pro la kompato de Budho, kiu rigardis la korinternon, ne aperinta malbona animo dum monatoj transkaptis la knabineton kaj kriaĉis. Ĝuste tiam Violo respiris vive, kaj lia koro batis ĝoje sed malbonaŭgure.
        La malbona spirito kriis tute subpremite per preĝoj.
        "Lasu nin solaj! Mi parolu nur kun Genĝi. Vi ordonis al bonzoj preĝpeli min dum monatoj, kio turmentis min, tial mi intencis mortigi ŝin kiel puno al vi; sed mi rigardis vin ĝemadi kvazaŭ vinmortige. Mi nun estas ŝanĝita en tian abomenan sprition, sed en mi ankoraŭ restas persisto al vi de la tre antaŭaj jaroj, pro kial mi aperas ĉi tiel finfine. Mi firme tenis min sekreta ĝin nun..."
        Ĝi ploris en la knabineto disŝutante harojn, kio similis al la malbona spirito, aperinta antaŭ multaj jaroj. Ĝi estis tiel mirinde malbonaŭgura kiel la antaŭe vidita, tial Genĝi kapte premis la manojn de la knabineto, kaj malpermesis malbonan aktivadon.
        "Ĉu vi estas tiu, la princonaskintino de Rokudeŭ? Mi konas, ke ruza vulpo freneziĝus kaj palorus malhonore kontraŭ la perdinto. Do, certe diru vian nomon! Rakontu pri la aferoj, kion nur ni memoras klare. Per ĝi mi kredos vin, iom."
        Kontraŭ liaj vortoj ĝi ploris en larmoj.
          "Tutŝanĝite estas mia
          Korpo de la antaŭjaroj
          Ne ŝanĝite blagas via
          Korpo kiel antaŭjaroj
        Rankore, tre rakore!"

  • 原文 originala japana teksto
    • いみじき御心の中を仏も見たてまつりたまふにや、月ごろさらにあらはれ出で来ぬ物の怪、小さき童に移りて呼ばひののしるほどに、やうやう生き出でたまふに、うれしくもゆゆしくも思し騒がる。
       いみじく調ぜられて、
       「人はみな去りね。院一ところの御耳に聞こえむ。おのれを、月ごろ、調じわびさせたまふが情なくつらければ、同じくは思し知らせむと思ひつれど、さすがに命もたふまじく身をくだきて思しまどふを見たてまつれば、今こそ、かくいみじき身を受けたれ、いにしへの心の残りてこそかくまでも参り来たるなれば、ものの心苦しさをえ見過ぐさでつひに現はれぬること。さらに知られじ、と思ひつるものを」
      とて、髪を振りかけて泣くけはひ、ただ、昔見たまひし物の怪のさまと見えたり。あさましくむくつけしと思ししみにしことの変らぬもゆゆしければ、この童の手をとらへてひき据えて、さまあしくもせさせたまはず。
       「まことにその人か。よからぬ狐などいふなるもののたぶれたるが、亡き人の面伏せなること言ひ出づるもあなるを、たしかなる名のりせよ。また、人の知らざらむことの、心にしるく思ひ出でられぬベからむを言へ。さてなむ、いささかにても信ずべき」
      とのたまへばほろほろといたく泣きて、
          「わが身こそ
          あらぬさまなれそれながら
          そらおぼれする
          君はきみなり
      いとつらし、つらし」

a:1888 t:2 y:0

コメント



認証コード4674

コメントは管理者の承認後に表示されます。

powered by Quick Homepage Maker 4.91
based on PukiWiki 1.4.7 License is GPL. QHM

最新の更新 RSS  Valid XHTML 1.0 Transitional